﻿NAA VHO VHA VHA TSHI ZWI DIVHA?
﻿
﻿U ita zwa vhudzekani vhu songo tsireledzeaho zwi khou vha zwa khombo nga maanda. Zwi fanela u itwa fhedzi nga vhathu vha fulufhelanaho vhane vha funana na muthu muthihi fhedzi.
﻿
﻿HIV/AIDS I NGA THIVHELWA NGA U ITA ZWA VHUDZEKANI HO TSIRELEDZEAHO, NA NGA U SHUMISA DZIKHONDOMU KHATHIHI NA U VHA NA KHONANI NTHIHI FHEDZI KHA ZWA VHUDZEKANI.
﻿
﻿ARALI VHA TSHI TODA MANWE MAFHUNGO NGA HA HIV:
﻿
﻿KHA VHA RWELE LUTINGO KHA NOMBORO YA LUTINGO YA MAHALA I TEVHELAHO: 0800012322
﻿
﻿
﻿VHUIMANA NA U BEBWA HA VHANA NDI VHUDIFHINDULELI HA VHOTHE VHAFUMAKADZI NA VHANNA
﻿
﻿MUNNA NA MUFUMAKADZI VHA FANELA U TIKEDZANA TSHIFHINGA TSHOTHE. VHANNA VHA FANELA U TIKEDZA NA U NEA VHAFUMAKADZI VHAVHO THUSO NGA TSHIFHINGA TSHA VHUIMANA. VHUDIIMISELI HAVHO, U SHELA MULENZHE NA U TIKEDZA NDI ZWA NDEME NGA MAANDA MALUGANA NA U FHUNGUDZA TSHIVHALO TSHA MPFU DZINE DZA BVELELA NGA TSHIFHINGA TSHA U BEBA.
﻿
﻿Vha khou humbelwa uri vha vhige mpfu dzothe dza vhomme dzine dza khou bvelela kha vhupo ha havho.
﻿
﻿Kha vha kwame kiliniki ine ya vha tsini navho, sibadela kana vhaimeli vha vhomme vha Phurovintsi, na vha mutakalo wa vhana na vhafumakadzi.
﻿
﻿> Kapa Vhubvaduvha:
﻿> Lut (040) 6093941	Fekisi (040) 6350072
﻿> Fureisitata:
﻿> Lut (051) 4301933	Fekisi (051) 4483077
﻿> Gauteng:
﻿> Lut (011) 355 3341	 Fekisi (011) 355 3332
﻿> Kwazulu Natala
﻿> Lut (031) 3322425	Fekisi (031) 3326135
﻿> Mpumalanga:
﻿> Lut (013) 766 3275	Fekisi (013) 7663471/2
﻿> Kapa Devhula (Northern Cape):
﻿> Lut (053) 8300704	Fekisi (053) 8006060
﻿> Phurovintsi ya Devhula:
﻿> Lut (015) 290900 	Fekisi (015) 2913345
﻿> Devhula Vhukovhela (North West):
﻿> Lut (018) 387 5232	Fekisi (018) 387 5334
﻿> Kapa Vhukovhela (Western Cape):
﻿> Lut (021) 483 2686	Fekisi (021) 6350072
﻿
﻿
﻿VHA NGA KHA DI KWAMA OFISI YA LUSHAKA YA MUTAKALO WA VHOMME KHA LUTINGO: (012) 312 0397 kana kha Fekisi: (012) 326 2740
﻿
﻿MAFHUNGO MALUGANA NA ZWENEZWO A DO RI THUSA KHA U KHWINISA MAIMO A ZWISHUMISWA NA TSHUMELO DZA MUTAKALO WA VHUTSHETSHE.
﻿
﻿
﻿
﻿
﻿
﻿U TSIRELEDZA VHOMME
﻿
﻿
﻿
﻿Hu lovha vhafumakadzi vha 600 000 nwaha munwe na munwe nga malwadze a tshimbilelanaho na zwa vhuimana.
﻿
﻿99% ya dzimpfu i bvelela kha mashango o no di bvelaho phanda.
﻿
﻿Kha vhana vha 100 000 vhane vha bebiwa, hu lovha vhafumakadzi vha 150 Afurika Tshipembe.
﻿
﻿Idzi dzimpfu dzi pfisa vhutungu vhunga vhunzhi hadzo dzi tshi nga thivhelwa.
﻿
﻿
﻿NAA HU VHA HU TSHI AMBIWA MINI NGA HA LUFU LWA VHOMME?
﻿
﻿LUFU LWA VHOMME HU AMBIWA LUFU LUNE LWA BVELELA KHA VHAFUMAKADZI NGA TSHIFHINGA TSHA VHUIMANA, TSHA U BEBA, KANA NGA MURAHU HA VHEGE DZA RATHI NWANA O BEBWA.
﻿
﻿Komiti ya Lushaka ya malugana na Mbudziso dza Tshiphirini kha dzimpfu dza Vhomme Afurika Tshipembe (NCCEMD) yo wana zwiitisi zwitanu zwo doweleaho zwine zwa vhanga mpfu dza vhomme zwi tevhelaho:
﻿
﻿
﻿> AIDS
﻿
﻿> Malofha mahulwane
﻿
﻿> U bva malofha nga tshifhinga tsha vhuimana na musi nwana o no bebwa
﻿
﻿> Malwadze a tshimbilelanaho na vhuimana
﻿
﻿> Vhaimana vha re na vhulwadze he vha vha vhe naho phanda ha musi vha tshi vha vhaimana, nga maanda vhulwadze ha mbilu
﻿
﻿Muimana munwe na munwe a nga kha di vha na thaidzo nga tshifhinga tsha vhuimana na kana nga tshifhinga tsha u beba.
﻿
﻿
﻿KHA VHANWE HU NA KHONADZEO KHULWANE. NGAURALO VHA DO TEA U TEVHEDZELA NGELETSHEDZO DZO NETSHEDZWAHO AFHO FHASI:
﻿
﻿> Vhafumakadzi vha re ntha ha minwaha ya 34 vha do tea u wana ngeletshedzo kha sisita kana dokotela phanda ha musi vha tshi nga vha vhaimana. Vhane vha si tsha toda vhana vha do ya vha valisa dzitshubu hone vhanna vhavho vha tshi do ya vha ita vasekhithomi (muaro une wa itwa kha vhanna uri vha si tsha beba). 
﻿
﻿> Vhafumakadzi vho vha ho vhaimana lutanu kana u fhira vha do tea u ya u tolwa nga vhudalo nga mubebisi kana dokotela phanda ha musi vha tshi vha vhaimana hafhu.
﻿
﻿> Vhafumakadzi vho farwaho nga vhulwadze ha mbilu vha do tea u ya u vhona dokotela ane a khou vha alafha phanda ha musi vha tshi nga vha vhaimana. Vhafumakadzi vhane vhulwadze ha mbilu ha vha ho tou vha faresa vha do tea u ya u valisa tshubu.
﻿
﻿> Vhaimana vho bebaho nga muaro tshifhinga tsho fhiraho, vha do tea u ya sibadela tshine tsha do kona u vha bebisa nga muaro tshifhinga tshinwe na tshinwe, hu nga vha masiari kana vhusiku.
﻿
﻿> Vhaimana vhane vha remiwa nga thoho, vhane vha bva malofha kha mirado ya vhusadzi, vhane vha vha na zwithavhi zwi sa imi thumbuni, na vhane vha fhelelwa nga muya kana vhane vha bvisa tshikha dza u nukha kha mirado ya vhusadzi, vha fanela u ya sibadela kana kiliniki nga u tavhanya.
﻿
﻿NAA RI NGA ITA MINI U THIVHELA U LOVHA HA VHAFUMAKADZI NGA TSHIFHINGA TSHA U BEBA NA TSHA VHUIMANA?
﻿MUFUMAKADZI MUNWE NA MUNWE U TEA U:
﻿
﻿> Dzudzanyela vhuimana hawe arali zwi tshi konadzea, na u bebiswa nga mushumeli wa zwa mutakalo a re na vhukoni.
﻿
﻿> Ya kiliniki kana kha dokotela uri a toliwe nga murahu ha musi a songo vhona maduvha lu no swika luvhili.
﻿
﻿> Ya kiliniki kana kha dokotela uri a wane thuso arali a tshi toda u fhelisa vhuimana kana u bvisa thumbu.
﻿
﻿> U shumisa dzikhondomu tshifhinga tshothe musi a tshi ita zwa vhudzekani arali a sa khou toda u vha muimana kana arali o no vha muimana.
﻿
﻿
﻿
﻿MUTA MUNWE NA MUNWE U FANELA U:
﻿
﻿> tikedza mufumakadzi wa muimana hayani nga tshifhinga tsha vhuimana, tsha u beba na musi o no beba.
﻿> mu tutuwedza u ya u toliwa musi a sa athu beba, u dzudzanya mishumo kana vhudifhinduleli hawe nga ndila ine zwa do mu konisa u ya u toliwa.
﻿
﻿
﻿TSHITSHAVHA TSHINWE NA TSHINWE TSHI TEA U:
﻿
﻿> tikedza na u dzhiela ntha vhafumakadzi hayani nga tshifhinga tsha vhuimana, tsha u beba na musi o no beba.
﻿
﻿> vhona uri hu vha na zwiendedzi zwine zwa do thusa vhafumakadzi musi vha tshi toda thuso
﻿
﻿> tutuwedza u avha kana u netshedza malofha
﻿
﻿> tikedza kiliniki ya havho malugana na u netshedza tshumelo ya khwine.
﻿
﻿
